Najlepšia rozlúčka: Čo musíte vedieť o starnutí a smrti
Tí, ktorí čítajú tento článok, sú pravdepodobne ešte ďaleko od staroby a len ťažko si dokážu predstaviť skutočný život seniorov. Starnutie a smrť sú pre nich neznáme, a zároveň vzbudzujú strach. No smrť je neodvratná súčasť života každého z nás, a preto potrebujeme vedieť, čo nás vtedy čaká. Akým procesom prejdeme a aké psychické stavy zažijeme? Čo môžeme urobiť my sami a ako sa môže prispôsobiť zdravotníctvo? Len odstránením neznámeho sa dá zbaviť strachu.
Tento rok (2024) som prečítal 100 kníh, čím som úspešne splnil svoj ročný čitateľský plán. Prečítané diela pokrývali širokú škálu oblastí – vedu, medicínu, psychológiu, umenie, spoločenské vedy, literatúru, investovanie a obchodovanie. Medzi nimi bolo mnoho vynikajúcich titulov, a tak som ich pre vás usporiadal do odporúčaní. Naozaj existuje množstvo skvelých kníh hodných prečítania, ale aby som tento zoznam nepredĺžil, musel som vybrať len tie najlepšie. Všetky knihy, ktoré tu odporúčam, som ohodnotil minimálne štyrmi, ak nie piatimi hviezdičkami (z piatich).
Možno mi rozšírili obzory a prehĺbili poznanie, možno mi priniesli množstvo cenných vedomostí, alebo sa ma hlboko dotkli a vyvolali vo mne radosť či smútok. Tieto knihy si určite prečítam znova, čo svedčí o ich význame pre mňa a zároveň podčiarkuje hodnotu tohto odporúčaného zoznamu.
Tu je prvá z nich:
Najlepšia rozlúčka: Čo musíte vedieť o starnutí a smrti - Atul Gawande
Pôvodný názov: Being Mortal: Medicine and What Matters in the End - Atul Gawande
Kniha Atula Gawandeho, profesora z Harvardovej školy verejného zdravia a Harvardskej lekárskej fakulty v USA, výborne odpovedá na mnohé bežné otázky o starnutí a smrti. Skúma, ako sa s nimi vyrovnáva moderná medicína a prečo by mala súčasná zdravotná starostlivosť zmeniť svoj prístup k liečbe starších ľudí. Vysvetľuje, prečo cieľ „vyliečiť chorobu“ nie je pre seniorov vždy vhodný. Hlbšie sa venuje aj dôležitým témam, ako sú zariadenia pre seniorov, domáca opatrovateľská služba a paliatívna starostlivosť. Prečo ľudia starnú a aké zmeny prináša starnutie jednotlivým častiam tela (napríklad sietnica 60-ročného zdravého človeka prijíma len tretinu svetla v porovnaní s mladým človekom)? Je lepšie starnúť doma, alebo v domove dôchodcov? Ako psychicky prijať a uznať starnutie a získať odvahu čeliť smrti? Aký je zmysel života? Čo je cieľom paliatívnej starostlivosti a ako si môžu pacienti vybrať?
Kniha nestráca na vedeckosti a zároveň je plná ľudskosti. Obsahuje množstvo skutočných prípadov, vrátane profesorových osobných skúseností so smrťou vlastného otca. Je to dielo, ktoré by si mal prečítať každý, vrátane zdravotníckych pracovníkov. Nižšie uvádzam niekoľko bodov, ktoré na mňa urobili obzvlášť silný dojem.
Mladí ľudia často s ľahkosťou hovoria: „Keď budem starý a nebudem môcť chodiť, alebo ak dostanem smrteľnú chorobu, sám ukončím svoj život.“ Ale naozaj budú takto uvažovať, keď tá chvíľa skutočne nastane? Kniha uvádza prípad pacienta, ktorý svojmu synovi kedysi povedal, že v žiadnom prípade nechce zomrieť s hadičkami po celom tele, ako jeho matka. Keď však sám stál pred dôležitým chirurgickým rozhodnutím, prejavil silnú vôľu žiť. „Nevzdávajte sa ma, pokiaľ mám akúkoľvek šancu, musíte mi dovoliť to skúsiť.“
Udržiavanie zdravého životného štýlu síce môže spomaliť starnutie, no nedokáže mu úplne zabrániť, rovnako ako mnohým chorobám súvisiacim s vekom. Hlavný prúd medicíny nie je zameraný na seniorov; lekári liečia len symptómy a návrat k zdraviu a plnohodnotnému životu závisí predovšetkým od samotných pacientov. Starší pacienti však už nemajú dostatočnú schopnosť regenerácie. Ak sa rovnaké príznaky objavia u seniorov, je možné použiť rovnaký liečebný plán? Prax ukázala, že použitie rovnakého prístupu spôsobuje starším pacientom väčšie utrpenie. V reakcii na to sa v medicíne vyvinula geriatria, ktorá sa zameriava na choroby staroby. Táto oblasť sa nevenuje len samotnej chorobe, ale aj životnému a duševnému zdraviu pacienta. Dokáže vo veľkej miere zmierniť bolesť pacienta, pomôcť starším ľuďom lepšie žiť, znížiť pravdepodobnosť depresie a obmedziť riziko straty sebestačnosti. Žiaľ, geriatrii sa dodnes nedostáva dostatočnej pozornosti ani finančnej podpory.
Počas môjho pobytu v Japonsku som si hlboko uvedomil, že Japonsko, ako krajina s dlhodobo najvyšším stupňom starnutia populácie, má mnohé skúsenosti s riešením starnutia, ktoré iným krajinám chýbajú. Napríklad dizajn dopravných značiek a svetelných signalizácií, pomaly idúce eskalátory, bezbariérové zariadenia bez slepých miest a mierne klimatizované vozne metra – to všetko zaisťuje, že starší ľudia môžu bezpečne a bez prekážok cestovať. Rozvoj internetu tiež nezabúda na seniorov – zachováva rôzne tradičné spôsoby vybavovania úradných záležitostí a platieb, ako je rozsiahle používanie pošty a hotovosti. Dokonca aj v prenajatých bytoch možno nájsť množstvo detailov navrhnutých s ohľadom na seniorov, napríklad madlá v kúpeľniach a na toaletách, alebo protišmykové úpravy podláh v kúpeľniach a na dne vaní. Novoročné tempura krevety (ebi kakiage) v supermarketoch, ktorých tvar pripomína zhrbený chrbát starého človeka, či špeciálne novoročné pohankové rezance (toshikoshi soba) – to všetko v sebe nesie krásny symbol dlhovekosti. Tieto detaily, ktoré sa týkajú všetkých aspektov každodenného života – od oblečenia a jedla po bývanie a dopravu – by si mala osvojiť a inšpirovať sa nimi každá iná krajina.
Starnutie a smrť sú nevyhnutným cieľom, ktorému budeme všetci čeliť. Ich plné pochopenie nám môže dodať viac odvahy, aby sme sa nemuseli báť budúcnosti, ale naopak, s väčšou sebadôverou sa venovali rozvoju svojho súčasného ja. Mali by sme si dvojnásobne vážiť telo, ktoré máme v mladosti a v produktívnom veku, a zároveň poskytovať viac porozumenia a starostlivosti našim rodičom a blízkym, keď sa budú blížiť k starobe.