Môj pohľad na zablokovanie hry „Devotion“

Vyhlásenie: Prosím, diskutujte s rozvahou. Tím Red Candle sa za túto kauzu už ospravedlnil. Teraz sa pokúsim pozrieť na samotný incident a ponúknuť pár myšlienok.

Takže, čo sa stalo?

„Devotion“ je najnovšia hra od taiwanského tímu Red Candle. Len dva dni po vydaní sa objavili správy, že herná pečať údajne uráža národného lídra. Tím sa okamžite ospravedlnil a nahradil sporný materiál. V krátkom čase sa však verejná mienka rozprúdila a špekulácie sa od pečate rozvinuli až k podozreniu, že celá hra uráža Čínu. To vyvolalo masívny bojkot. Mnohí kupujúci sa vrhli na Steam, aby si vyžiadali vrátenie peňazí a zaplavili hru negatívnymi recenziami. Nakoniec bola hra do jedného dňa zablokovaná v celej Číne a Steam v čínskom regióne ju tiež stiahol.

Má tím Red Candle zodpovednosť za túto kauzu?

Určite áno. Napokon, keby tam nebola tá grafika, nič z toho by sa nestalo.

Urobil tím Red Candle chybu?

Podľa mňa nie. Vysmievať sa štátnym lídrom je v akejkoľvek demokratickej krajine povolené. Ľudia si z nich robia žarty neustále a už dávno si na to zvykli. Ten, kto sporný materiál pridal, o tom pravdepodobne príliš nepremýšľal. V politickom prostredí spred piatich rokov, keby ľudia videli takýto „easter egg“, určite by sa usmiali, považovali by to za vtipné a vôbec by to neriešili. Dokonca aj dnes na internete kolujú rôzne vtipné meme obrázky, články, komentáre a podobne. Naše „červené čiary“ sa deň čo deň sprísňujú, a Red Candle nemal povinnosť vedieť, kde presne sú tie hranice. Mali by sme sa zamyslieť nad problémami systému, namiesto toho, aby sme okamžite namierili prst na vývojárov.

Čo znamená „prepašovať súkromný názor“?

Tento pojem som prvýkrát počul v súvislosti s prekladmi diel, kde sa hovorí, že prekladateľ zámerne pridá svoj vlastný výklad do cudzieho diela, niekedy dokonca skreslí pôvodný význam. No celá hra „Devotion“ je predsa originálne dielo tímu Red Candle, plné ich vlastných „názorov“ a tvorivosti. O akom „prepašovaní súkromného názoru“ tu teda hovoríme?

Bola to urážka Číny?

V hre sa objavil maximálne jeden „easter egg“ s pečaťou. Urážka Číny je čisto len výmysel a vývojári už to vysvetlili a ospravedlnili sa. Kto chce obviniť, si vždy nájde zámienku. Podobné scény sme videli aj počas Kultúrnej revolúcie – bola to doslova „perzekúcia za slová“.

Ľudia, ktorí si „domysleli“ urážku Číny v hre, tvrdili nasledovné: Du Meixin = Srdce smerujúce k Amerike Lu Gongming = Občan Lu (narážka na občanov pevninskej Číny) Lu Xin She = Srdce pevninskej Číny je kult Skóre 89 naznačuje istú známu udalosť Sviečka 49 predstavuje rok 1949 1987/10/1~1987/10/7 naznačuje štátny sviatok (Národný deň)

V skutočnosti si mnohí netizeni „domysleli“ aj toto: Du Meixin = dmx = veľká hviezda Meixin = taiwanská výslovnosť pre „poveru“ Lu Gongming = taiwanská výslovnosť pre „svetlá cesta“ Lu Xin She = výrazy ako X-Srdce Spoločnosť, X-Srdce Združenie, X-Srdce Kult sú na Taiwane veľmi bežné Dvojciferné čísla ako 89, 49 sa na Taiwane zvyčajne vzťahujú na roky republiky (Minguo), nie na kalendárne roky. Pretože rituál trval 7 dní a 7. október 1987 bol v ten rok Sviatok stredu jesene (Mid-Autumn Festival), kedy nastalo aj polotieňové zatmenie Mesiaca. Nemožnosť rodinného stretnutia počas Sviatku stredu jesene a rozpad rodiny je hernou narážkou. Zároveň zatmenie Mesiaca v náboženských kultúrach tradične symbolizuje veľké nešťastie, kedy vychádzajú démoni a príšery. Ustanovenie tohto dňa ako posledného dňa rituálu taktiež zvyšuje hororovú atmosféru hry.

Takže takzvané urážlivé reči voči Číne sú čisto len prehnané dohady.

Rovná sa výsmech štátnemu lídrovi výsmechu celej krajine?

Nie. Každý deň niekto nadáva Trumpovi. Cudzinci sa vysmievajú Američanom, a Američania sa vysmievajú aj sami sebe. Američania to však vôbec nepovažujú za urážku celej Ameriky. Jednotlivec by nemal byť symbolom krajiny. Je to jav, ktorému by sa v budovaní moderných demokratických štátov malo čo najviac vyhýbať. Avšak v tejto kauze vidím, že značná časť ľudí, s takýmto postojom, po spustení spúšťača prešla do šialeného režimu.

Súčasné prostredie slobody prejavu sa sprísňuje, len nikto nečakal, že sa situácia zhoršila až do takej miery. Tri dni po vydaní hra získala obrovské množstvo pozitívnych recenzií. Potom niekto odhalil pečať a následne si kopa ľudí začala domýšľať rôzne narážky, cítili sa urazení, a keď to eskalovalo na národnú úroveň, vyhlásili, že hra uráža Čínu. Okamžite sa začalo rozsiahle „bojkotové hnutie“. Ľudia nadávali v príspevkoch, spamovali komentáre pod súvisiacimi videami s výzvami na stiahnutie hry, návalom na Steam si vyžiadali vrátenie peňazí a dali negatívne recenzie. Nakoniec bola hra do pol dňa zablokovaná v celej Číne.

Alebo možno prostredie nie je až také zlé, ale miera autocenzúry pod obrovským tlakom dosiahla takúto úroveň.

Mala by sa umeniu miešať politika?

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí hovoria, že hry/literatúra/filmy/hudba atď. by mali byť „čisté“ a nemali by obsahovať politiku. No, ale umenie nikdy nebolo vzdialené od politiky. Mnoho vynikajúcich umeleckých diel je obsahovo úzko spätých s politikou. Umenie by malo mať maximálnu slobodu, aby sa mohlo plne vyjadrovať, vrátane oslobodenia ľudskosti a politickej kritiky. Na jednej strane hovoríme, že umenie nemôže hovoriť o politike, na druhej strane politika ľubovoľne zasahuje do umenia (cenzúra filmov, kníh, hier atď.). To je samo osebe dosť schizofrenické správanie. Umenie môže a malo by hovoriť o politike. Kritický spôsob umenia dokáže preniknúť hlbšie do sŕdc ľudí ako obyčajné moralizovanie. Umenie by sa malo pokúsiť vlastnou silou prelomiť obmedzenia, ktoré sú naň kladené.

Ďalšie myšlienky

Diskusné fórum hry „Devotion“ na Steame práve prekonalo dva dni spamovania. Nazbieralo tisíce šialených príspevkov a postupne sa začalo upokojovať. Z názvov je tiež zrejmé, že väčšina nových príspevkov sú racionálne diskusie. Ľudia začali uvažovať o príčinách a netizeni z oboch strán Taiwanu začali diskutovať o rozdieloch v politických názoroch atď. Mnohí Taiwančania však uviedli, že si nemyslia, že si robiť žarty z lídrov je vážna vec. Napríklad to, že netizeni alebo médiá nadávajú Tsai Ing-wen, je úplne bežné a už si na to dávno zvykli. A naopak, považujú za trochu smiešne, ako sa ľudia z pevninskej Číny takto rozhorčujú pre maličkosť.

Ak sa ti hra nepáči, môžeš si ju vrátiť alebo dať negatívnu recenziu, v tom nie je žiadny problém. Ale nemôžeš kvôli svojim osobným preferenciám „únosovať“ všetkých a brániť ostatným v hraní. Tento jav masívneho šialeného bojkotu a spamovania – je to normálne, alebo to už zašlo príliš ďaleko? Ak to nie je normálne, kde je problém v tomto šialenstve?

Mali by sme sa skôr zamyslieť nad systémom a vzdelávaním.

Hovoríš, že politika je ti vzdialená, nepáči sa ti a nechceš sa ňou zaoberať. V skutočnosti je politika úzko spätá s tvojím životom. Zistíš, že seriál, ktorý si pozeral, bol zrazu stiahnutý; zistíš, že tvoj obľúbený BL román bol zakázaný; zistíš, že tvoj práve zverejnený Weibo príspevok bol vymazaný; zistíš, že účet blogera, ktorého si dlho sledoval, zrazu zmizol; hľadáš informácie a vidíš „nezobrazuje sa podľa príslušných zákonov a predpisov“; zistíš, že za tvoju pomoc v núdzi ti hrozí väzenie; zistíš, že v sušenom mlieku, ktoré si kúpil pre dieťa, je melamín; zistíš, že škôlka, kam chodí tvoje dieťa, má „tri farby“; zistíš, že vakcína, ktorú si práve dostal, bola po expirácii; zistíš, že rodičia nakúpili kopu doplnkov výživy od Quanjian; zistíš, že si sa ocitol vo finančnom podvode a nemáš sa kam sťažovať; keď chceš podať petíciu, zistíš, že si na čiernej listine a máš obmedzené cestovanie rýchlovlakom; zistíš, že svet, ktorý vidíš, je v chaose, ale keď zapneš televíziu, všade vládne mier a ospevujú sa úspechy… Politika je v skutočnosti tvoje oblečenie, jedlo, bývanie a doprava – nemôžeš bez nej žiť. Politika nie je len vláda, ale aj právny systém, kontrolné mechanizmy a všetci občania. Mal by si si tiež uvedomiť, že politické vzdelanie, ktoré dostávame v triedach, je neúplné, ba dokonca skreslené. Tie nudné pasáže, ktoré si musíme memorovať, si nezaslúžia nazývať sa politikou. Cieľom tohto odseku je, aby ste nepovažovali politiku za démona. Politika je vám blízka a čo môžeme urobiť, je naučiť sa kontrolovať a uplatňovať svoje občianske práva. Pretože ľudia, ktorí sa neskôr stanú lídrami v rôznych odvetviach, môžu byť tvoji spolužiaci. A spôsob, ako zlepšiť prostredie, je okrem kontroly druhých aj sebaovládanie.

Vyššie uvedené sú len moje nezrelé myšlienky. Ak máte čo povedať, vítam racionálne komentáre, či už súhlasíte alebo nesúhlasíte.

P.S.: Skúsil som štyrikrát zverejniť snímku textu na Moments (WeChat朋友圈), ale nepodarilo sa mi to. Rovnako to bolo, aj keď som cenzuroval slová „Devotion“. Takže som to jednoducho vzdal. Je oveľa osviežujúcejšie jednoducho zdieľať odkaz na blog.

Odporúčané čítanie: 《還願》爭議的兩重模糊：遊戲表達的意義與「被侮辱」主體 (z „The Initium“ – list čitateľa, na prečítanie je potrebné obísť firewall)