Prestaňte už ospevovať povolanie učiteľa
V deň učiteľov, keď sa takmer celá Čína sústredí na obdarúvanie a chválenie učiteľov, dovoľte mi zaspievať trochu inú pieseň.
Poviem niečo politicky nekorektné: učiteľ je len ďalšie povolanie. Je to práca ako každá iná, za ktorú dostávate zaplatené. Prečo by si zaslúžila nejaký mimoriadny rešpekt?
Videl som dobrých učiteľov, ktorí vedeli učiť, aj tých úplne neschopných. Ale nikdy som nestretol učiteľa, ktorý by ma ovplyvnil natoľko, že by mi zmenil život. Učiť je povinnosťou učiteľa. Ak učí dobre, je to prejav profesionality, no profesionálov nájdeme v každom odvetví. Prečo by si práve učitelia zaslúžili takú výnimočnú vďačnosť?
Dnes sú požiadavky na študentov pedagogiky veľmi nízke. Pamätám si, ako v susednej triede odpisovali úlohy, často vynechávali hodiny a nevedeli ani poriadne rozprávať – a to si neviem predstaviť, že by sa z nich raz mali stať učitelia. Vo väčšine prípadov učitelia pracujú s mentálne nezrelými študentmi. Moderní učitelia už v podstate ani nevychovávajú, stačí, ak vedia vyučovať. A to nehovoriac o tom, že mnohí učitelia ani to nevedia poriadne, a neschopný učiteľ dokonca môže zničiť dieťaťu celý život.
Nech už učitelia tvrdia čokoľvek, favoritizmus je nevyhnutný. Spomedzi mnohých študentov sa učitelia sústredia hlavne na tých dobrých a na tých najhorších. A práve tu sa najľahšie rodí korupcia. Rodičov, ktorí nosia učiteľom darčeky, dávajú obálky s peniazmi alebo ich volajú na súkromné doučovanie, je neúrekom. Dokonca som počul, že niektorí učitelia v školách otvorene vyberajú od rodičov peniaze a pozornosť študentom potom venujú podľa výšky daru. To je teda sila!
Aké ďalšie problémy prináša toto nekritické ospevovanie a idealizovanie učiteľov? Ľahko to vedie k tomu, že mentálne nezrelé deti/ich rodičia prehnane dôverujú cudziemu človeku. Učiteľ sa v ich očiach stáva posvätnejšou bytosťou než rodičia. Rodičov nemusia počúvať, ale učiteľa určite áno. Kto však spočítal, koľko pedofilov sa skrýva medzi učiteľmi? Koľko tragédií typu Fang Si-čchi sa denne odohráva v Číne, kde chýba sexuálna výchova?
V šiestom ročníku základnej školy, keď jedna učiteľka odišla na materskú, prišiel ju nahradiť stredoveký učiteľ z inej provincie. Okrem toho, že na hodinách často kričal na neposlušných študentov: „Keby to bolo u nás, už by som ti jednu vrazil!“, rád sa dotýkal rúčok malých dievčatiek, zatiaľ čo im vysvetľoval úlohy. Zabudol som, či sa dotkol aj mňa (nebola som tá najobľúbenejšia), ale vtedy sme ničomu nerozumeli. Najviac sme si z toho robili žarty medzi sebou a vôbec sme to nepovažovali za vážne, ani sme si to nespájali so sexuálnym obťažovaním. Keď na to teraz myslím, je mi z toho naozaj zle.
Netýka sa to len maloletých. Aj dospelí študenti vysokých škôl sa stretávajú s učiteľmi, ktorí zneužívajú svoje postavenie na sexuálne obťažovanie, vyvíjajú nátlak cez známky/diplomy alebo nútia študentov pracovať pre nich zadarmo. Takéto zneužívanie moci však nie je výhradou učiteľov. Na zneužívanie moci na osobný prospech narazíte v Číne prakticky všade, kde existuje nejaká autorita. Je to celoštátny problém.
Môžete chváliť a ďakovať konkrétnemu človeku, ktorý vám pomohol, ale takéto nekritické skrášľovanie a ospevovanie celého povolania je naozaj zbytočné.
Áno, môžu existovať jednotlivci s veľkým prínosom (fráza „veľkí jednotlivci“ nie je celkom vhodná, veď netvoríme bohov), ale nemalo by existovať „veľké povolanie“.